V 67 rokoch som sa zmierila s tým, že mám navždy zničený chrbát. Potom som objavila jednu vec, o ktorej mi nikto nepovedal.

Po jedenástich rokoch so stenózou chrbtice, po nevydarenej operácii a po vete „toto už je jednoducho váš život" píše knihovníčka na dôchodku z Nitry list, ktorý si sama priala dostať pred dvoma rokmi.

Vľavo krátko po operácii. Vpravo o rok neskôr. Ten rozdiel neurobila ďalšia operácia, ale jeden dlho prehliadaný sval.

Ak toto čítate o tretej ráno, pretože vás zase zobudila bolesť chrbta...

Ak presne viete, o ktorú kuchynskú linku, o ktorý nákupný vozík a o ktoré zábradlie sa oprieť, aby sa vám na chvíľu uľavilo...

Ak ste za posledný rok zrušili viac stretnutí, než ste ich stihli, pretože už jednoducho nevydržíte sedieť celý večer...

Ak pri vstupe do každej miestnosti najskôr očami hľadáte najbližšiu stoličku, ešte skôr než si všimnete čokoľvek iné...

Toto píšem pre vás.

Pretože som bola presne na vašom mieste.

Pred dvoma rokmi som si v hlave začala plánovať koniec. Nie doslova. Ale robila som tú vec, ktorú ľudia robia, keď to vzdajú. Rozdávala som knihy. Povedala som deťom, kde majú dôležité papiere. Zrušila som zájazd do Škótska, na ktorý sme si s manželom šetrili od roku 2008.

Mala som 66 rokov. Môj lekár mi práve, veľmi láskavo a veľmi profesionálne, oznámil, že ani druhá operácia zrejme nepomôže. A ja som mu verila. Pretože dovtedy som skúsila úplne všetko. A nezabralo nič.

Jedenásť rokov predtým

Moja stenóza, teda zúženie chrbticového kanála, sa začala v roku 2014. Mala som 55. Bola som knihovníčka. Osem hodín denne na nohách, ukladala som knihy, pomáhala deťom nájsť ich ďalšie dobrodružstvo. Milovala som tú prácu.

A potom som sa jedno utorkové ráno nedokázala zdvihnúť zo stoličky. Jednoducho to nešlo. Nohy som mala od kolien nadol necitlivé. Spodná časť chrbta, akoby mi tam niekto cez noc nalial betón.

Manžel ma odviezol na pohotovosť. Poslali ma na magnetickú rezonanciu. „Stredne ťažká až ťažká stenóza chrbticového kanála v úsekoch L4 až L5 a L5 až S1." Tie slová som predtým nikdy nepočula. Naučila som sa ich rýchlo.

Roky hore o tretej ráno. Bolesť chrbta, ktorá nedovolí sa ani otočiť.

Prehliadka sklamaní

Nasledovalo deväť rokov toho, čomu dnes hovorím „prehliadka". Každý v bielom plášti dostal svoju šancu.

• Rehabilitácia: dvanásť týždňov, trikrát týždenne. Po väčšine sedení som plakala. Fyzioterapeutka bola milá, cviky boli správne. Chrbtu sa aj tak pritížilo. Povedala, že „niektorí ľudia jednoducho nereagujú". Bola som jedna z nich.
• Chiropraktik: dvakrát týždenne pol roka. Vždy mi chrbát narovnal a mne bolo asi deväťdesiat minút nádherne. Kým som prišla domov, bolesť bola späť.
• Obstreky proti bolesti: tri injekcie za osemnásť mesiacov. Prvá bola neuveriteľná, šesť týždňov úľavy. Druhá tri týždne. Tretia neurobila nič.
• Lieky na nervovú bolesť: urobili zo mňa hmlu. Pribrala som, cítila som sa, že nie som sama sebou. A bolesť zostala. Len bolesť plus hmla.
• Voľnopredajné tabletky: však vy viete presne, o čom hovorím.
• Prístroj TENS z internetu za pár desiatok eur: cítila som také brnenie na koži. Nič hlbšie. Po dvoch týždňoch skončil v zásuvke.
• Bedrový pás: chrbát sa pod ním potil a keď som ho dala dole, bolelo to viac, pretože svaly zleniveli.
• Joga, naťahovanie, studené sprchy, knihy o spánku: bola som pružnejšia úplne všade okrem miesta, kde som to potrebovala.

Tabletky, obstreky, lacný TENS z internetu. Celá zásuvka vecí, ktoré nezabrali.

V roku 2021 ma objednali na operáciu, na spevnenie chrbtice. Bola to moja posledná možnosť. Chirurg, stále verím, že to bol dobrý človek, mi povedal, že je „veľká šanca", že bolesť vyrieši.

Operáciu som podstúpila v marci 2022. Zobudila som sa plná nádeje. Asi na tri mesiace.

Ráno, keď som vedela, že to nevyšlo

Bola sobota. Päť mesiacov po operácii. Spala som v hosťovskej izbe, pretože som v našej posteli nevedela nájsť pohodlnú polohu. Skúsila som si sadnúť. Nešlo to. Ten istý betónový pocit v chrbte. To isté mravčenie stekajúce do nohy. Tá istá panika, akú som cítila to utorkové ráno v roku 2014.

Vlastne nie. Bolo to horšie. Pretože teraz som mala za sebou operáciu. Čo znamenalo jazvy, kovové skrutky, menej možností do budúcna. A chirurga, ktorý mi na kontrole po pol roku povedal: „Pani Kováčová, niekedy tieto veci neprinesú výsledok, v ktorý sme dúfali. Toto už možno bude vaša nová normalita."

Moja nová normalita. V 66 rokoch. Vtedy som začala rozdávať knihy.

Otázka, ktorá všetko zmenila

Moja nevesta Lucia je zdravotná sestra. Štrnásť rokov pracuje na oddelení, kde sa ľudia zotavujú po ortopedických operáciách. Jeden decembrový večer si ku mne sadla za kuchynský stôl, keď už všetci ostatní šli spať, a položila mi otázku, ktorú mi nikto nikdy nepoložil.

Nevedela som, čo tým myslí. To slovo som nikdy nepočula. Za deväť rokov. Cez tucet odborníkov. Cez dve magnetické rezonancie. Cez rehabilitáciu. Cez operáciu, pri ktorej mi otvorili chrbticu. Nikto sa o multifide nezmienil. Ani raz.

Lucia mi to ten večer vysvetlila. To, čo mi povedala za dvadsať minút za kuchynským stolom, sa vám teraz pokúsim povedať úplne rovnako.

Ten jeden sval, o ktorom mi nikto nepovedal

Pozdĺž oboch strán vašej chrbtice beží dlhý, hlboký sval. Volá sa multifidus. Leží zhruba tri centimetre pod kožou drieku.

Tento sval vám na žiadnom obrázku nikto neukáže. Nie je v letákoch z ambulancie. Chirurg vám ho na snímke neukáže prstom. A pritom je, bez zveličenia, ten úplne najdôležitejší sval celej vašej chrbtice.

Multifidus, hlboké svaly pozdĺž chrbtice. Vnútorný korzet, ktorý drží stavce na svojom mieste.

Vaša chrbtica je stĺpec kostí. Sama o sebe stáť nevydrží. Potrebuje lešenie, ktoré ju drží pokope zvnútra. A tým je práve multifidus. Je to vnútorný korzet vašej chrbtice.

Zakaždým, keď stojíte, kráčate, zohnete sa alebo sa otočíte, tento sval vykoná tisíce drobných sťahov za minútu, aby udržal stavce v osi. Necítite, že pracuje. Nemyslíte naň. Jednoducho funguje. Až do dňa, keď prestane.

Prečo mozog vypne práve ten sval, ktorý vás drží

Na modeli aj na skutočnom chrbte: multifidus leží hlboko pozdĺž driekovej chrbtice.

Lucia mi ten večer povedala niečo, po čom som odložila šálku s kávou. Povedala: „Keď sa ti poranila chrbtica, mami, tvoj mozog ten multifidus vypol. Naschvál."

Keď chrbtica utrpí úraz, vyhrezanú platničku, stenózu alebo aj len mikrotraumy z desiatok rokov opotrebovania, mozog urobí niečo ochranné. Preruší signál do multifidu. Povie svalu: „Prestaň pracovať. Len to zhoršuješ." A sval poslúchne.

Počas štyridsiatich ôsmich hodín od pôvodného zranenia môže multifidus stratiť až 80 % svojej funkcie. Stíchne. A teraz tá krutá časť, tá, po ktorej som sedela za tým stolom so slzami v očiach:

Pretože ten sval nie je slabý. Je zablokovaný. Nemôžete posilniť niečo, čo sa vôbec nezapája. Existuje na to názov, povedala mi Lucia. Odborníci tomu hovoria vypnutý stabilizačný sval (v angličtine „core muscle lockout"). A len čo som tie dve slová počula, všetko z predchádzajúcich deviatich rokov zrazu dávalo zmysel.

Prečo všetko zlyhalo

Za tým kuchynským stolom, o jedenástej večer, som konečne pochopila.

• Rehabilitácia nepomohla, pretože môj multifidus bol vypnutý. Snažili sa posilniť sval, ktorý sa vôbec nezapájal.
• Obstreky nevydržali, pretože na pár týždňov znížili zápal, ale skutočnú príčinu pod tým neriešili.
• Prístroj TENS neurobil nič, pretože TENS dosiahne 5 až 8 milimetrov pod kožu. Môj multifidus leží 30 až 50 milimetrov hlboko. TENS sa k nemu doslova nemohol dostať.
• Chiropraktik nedržal, pretože bez multifidu, ktorý drží stavce na mieste, sa všetko hneď zase posunulo späť.
• Operácia zlyhala, pretože opravili kosť, ale sval ignorovali. Vyšla som z nej so „skvele umiestnenými skrutkami" a s multifidom, ktorý bol deväť rokov vypnutý a zoslabol na veľkosť hrozna.

Povrchový TENS končí na koži. Hlbokú svalovú stimuláciu, ktorá mieri 30 až 50 mm pod povrch, merajú v špecializovaných laboratóriách.

Nebola som pokazená. Nebola som „pacientka, ktorá nereaguje na liečbu". Nebola som jedna z tých smoliarok, ktorých telo jednoducho nespolupracuje. Mala som sval, ktorý bol skoro desať rokov vypnutý. A nikoho nikdy nenapadlo ho zase zapnúť.

Jediná vec, ktorá ho dokáže zobudiť

Lucia mi povedala, že na svete existuje len jedna vec, ktorá dokáže zobudiť multifidus zablokovaný celé roky. Nebolo to viac naťahovania. Nebol to ťažší cvik. Nebola to ďalšia operácia. Bola to svalová stimulácia, EMS (odborne neuromuskulárna elektrická stimulácia).

Nie TENS. Na tomto Lucia veľmi trvala. TENS a EMS sa často mýlia, ale sú to úplne iné technológie.

Sťah za sťahom. Znova a znova dostáva sval späť do prevádzky a obnovuje spojenie medzi mozgom a svalom, ktoré bolo roky prerušené. Svalovú stimuláciu využívajú fyzioterapeuti a športová medicína už desiatky rokov. Je to jeden zo spôsobov, ako sa vrcholoví športovci po operácii vracajú za týždne namiesto mesiacov.

Lenže donedávna ste sa k poriadnej svalovej stimulácii dostali len v drahých klinikách, za desiatky až stovky eur za jedno sedenie. A potom mi Lucia povedala o prístroji, ktorý to ticho menil.

Jednotky sa prikladajú presne nad hlboký sval. Prístroj Lorlana vznikol v spolupráci s fyzioterapeutmi.

Prístroj, ktorý mi vrátil život

Volá sa bezdrôtový masážny prístroj Lorlana. Sú to dve malé jednotky, ktoré sa dajú nalepiť presne na bolestivé miesto, či už je to driek, ramená, krk alebo nohy. A pracujú tam, kde je to potrebné, hlboko vo svale.

Ale tu je to, čím sa líši. Prístroj sval nielen stimuluje. Robí dve veci naraz.

Pätnásť minút denne. To bol celý postup.

Skúsila som si spočítať, koľko som za tých deväť rokov minula. Operáciu pokryla poisťovňa, ale všetko ostatné, súkromná rehabilitácia, chiropraktik, obstreky, doplnky, ten TENS zo zásuvky, bedrový pás, kadejaká pomôcka. Dostala som sa cez 3 500 eur. A tu na mňa z mobilu mojej nevesty pozeral malý prístroj za zlomok toho.

Čo príde v balení: dve jednotky, nabíjacie puzdro a diaľkové ovládanie.

Nie som v tom sama. Tu sú ďalší.

1. deň. 1. týždeň. 4. týždeň.

Manžel mi ho objednal. Prišiel o pár dní. Budem úprimná, otvárala som tú krabicu takmer bez nádeje. Toľkokrát som sa popálila. Toľko „zázračných riešení" mi skončilo v zásuvke, že som ďalšie sklamanie psychicky neuniesla. Povedala som manželovi: „Ak toto nezaberie, prestanem to skúšať." A myslela som to vážne.

1. deň: nalepila som jednotky po oboch stranách spodnej časti chrbtice. Začala som na nízkej intenzite. A pocítila som niečo, čo som deväť rokov necítila. Hlboký pulz. Nie na povrchu. Vnútri. Zvláštne, zo začiatku takmer nepríjemné, pretože som cítila sval, o ktorom som vlastne zabudla, že existuje. Ale okolo desiatej minúty sa tá oblasť v chrbte akosi uvoľnila. Akoby niečo povolilo.

Obyčajní ľudia, obyčajné kuchyne a obývačky. Dve jednotky sa priložia po stranách chrbtice, bez drôtov a bez ambulancie.

1. týždeň: rána sa zlepšili. To štyridsaťminútové ranné rozhýbavanie, kým som sa vôbec rozišla, sa skrátilo na pätnásť minút. Prvýkrát po troch rokoch som prespala celú noc.

2. až 3. týždeň: všimla som si, že sa pri dreze už nepridŕžam linky. Jednoducho som stála. Bez toho, aby som o tom premýšľala.

4. týždeň: prešla som celý obchod bez toho, aby som sa opierala o vozík. Len som šla. Ako človek. Rozplakala som sa priamo pri regáli so zeleninou. Jedna pani sa pýtala, či mi niečo je. Povedala som: „Prvýkrát po deviatich rokoch nesiem vlastnú váhu. Len nesiem samu seba."

Kde som teraz

Toto píšem štrnásť mesiacov po tom prvom sedení. Minulý týždeň sme s manželom boli v Škótsku. Ten zájazd, ktorý sme v roku 2022 zrušili. Prešli sme nádvorie edinburského hradu. Ja som, v 67 rokoch, kus cesty vyšla pešo.

Prístroj Lorlana teraz používam pätnásť minút v pondelok, v stredu a v piatok. To je moja udržiavacia rutina. Zvyšok času ma môj chrbát drží sám. Tak, ako má. Tak, ako to vedel pred rokom 2014.

Večer pokoj s prístrojom, cez deň zase záhrada. Veci, na ktoré som roky nemala chrbát.

Čo by som vám chcela povedať

Ak sedíte tam, kde som sedela ja, na kraji postele, na kraji toho to vzdať, na kraji presvedčenia, že toto už je jednoducho váš život...

Či už vám lekár práve podal leták o operácii a vy sa rozhodujete, alebo už operáciu za sebou máte a žijete s rovnakou bolesťou ako predtým...

Píšem toto preto, že by som si priala, aby mi niekto poslal tento list v roku 2022. Alebo v roku 2018. Alebo v roku 2014.

Znova chodiť, znova cestovať, znova žiť. O to tu celý čas ide.

Čo konkrétne dostanete

Keď mi moja nevesta ten večer vysvetľovala detaily, znelo to takto. Tu sú:

• Svalová stimulácia (EMS), nie len povrchový TENS. Pracuje hlboko vo svale, nie len na koži.
• Dve samostatné jednotky. Priložíte ich presne na bolestivé miesto, na driek, ramená, krk aj nohy.
• Dvojfázový účinok. Najskôr uvoľnenie, potom znovuzapojenie hlbokého svalu.
• 6 programov a 16 úrovní intenzity. Od jemného po výrazné, všetko pod vašou kontrolou. 15 minút denne.
• 100% bezdrôtový a nenápadný. Žiadne drôty, zmestí sa aj pod tričko. Nabíjacie puzdro, vždy pripravený.
• CE certifikácia. Navrhnuté v spolupráci s fyzioterapeutmi.

Dnes je v akcii za 69,90 € namiesto 119,90 €, a k tomu bonusy v hodnote 60,60 € zadarmo. Menej, než stojí pár návštev u súkromného fyzioterapeuta.

60-dňová záruka na vyskúšanie

Používajte prístroj doma celých 60 dní. Pätnásť minút denne. Ak necítite to, čo som cítila ja, ten hlboký pulz, to uvoľnenie, ten sval, ktorý sa zase prebúdza, pošlite ho späť. Vrátime vám celú sumu. Žiadne formuláre, žiadny „kredit do obchodu", stačí nám napísať a postaráme sa o to.

Máte 60 dní na to, aby ste zistili, či je toto konečne tá vec, čo zaberie. To je viac než dosť času. Ja som to vedela už za dvanásť dní. K tomu dostávate predĺženú záruku na prístroj a zo zákona samozrejme 14-dňové právo na odstúpenie od zmluvy.

Doma, na balkóne aj v záhrade. 60 dní na vyskúšanie, úplne bez rizika.

Stojíte teraz pred rovnakou voľbou.

Komentáre

Hodnotenia zákazníkov

P.P.S. Môj príbeh nie je ojedinelý. Medzi ľuďmi, ktorí nám píšu, nájdete mamičky s bolestivým chrbtom, kancelárske „krčky" stuhnuté od monitora, vodičov, športovcov aj dôchodcov s artrózou. Nikto z nás nečakal zázrak. Väčšina z nás úprimne čakala ďalšie sklamanie. A potom nečakane nebolo.

O autorke. Mária Kováčová je knihovníčka na dôchodku z Nitry. Svoj príbeh nám poskytla so svojím súhlasom. Meno, vek a mesto sú upravené kvôli súkromiu, fotografie sú ilustračné.